Bolesť hlavy podľa miesta: Čo prezrádza o vašom zdraví

Záleží na tom, kde presne bolí. Bolesti čela, zátylku alebo spánkov nemajú rovnakú príčinu – a liečiť ich rovnako je zásadná chyba. Lokalizácia patrí medzi prvé otázky, ktoré lekár položí, a často sama o sebe naznačuje smer diagnózy.

Medzinárodná klasifikácia bolestí hlavy ICHD-3 (International Classification of Headache Disorders, 3. revízia) eviduje viac než 150 odlišných typov a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa s nejakou formou bolesti hlavy stretne počas roka približne polovica dospelej populácie.

Typy bolesti hlavy: Primárne vs. sekundárne

Medicínska klasifikácia rozdeľuje bolesti hlavy na dve veľké skupiny.

Primárne bolesti hlavy sú samostatnou diagnózou. Bolesť nie je následkom inej choroby, ale samotná porucha v spracovaní bolesti je hlavným problémom. Patrí sem tenzná bolesť hlavy (tension-type headache, najčastejšia forma vôbec), migréna a klastrová bolesť hlavy (cluster headache, vzácnejšia, ale veľmi intenzívna).

Sekundárne bolesti hlavy sú symptómom inej príčiny. Bolí preto, že v tele prebieha iný proces: zápal prinosových dutín, vysoký krvný tlak, infekcia centrálneho nervového systému, úraz hlavy, vysadenie kofeínu, alebo v zriedkavých prípadoch krvácanie do mozgu či nádor. Sekundárna bolesť hlavy tvorí menšinu všetkých prípadov, ale práve v tejto skupine sa nachádzajú stavy, ktoré vyžadujú urgentnú lekársku pomoc.

Tenzná bolesť hlavy býva obojstranná, tlaková, popisovaná ako „obruč okolo hlavy". Migréna je naopak typicky jednostranná, pulzujúca, sprevádzaná citlivosťou na svetlo a zvuk, niekedy nevoľnosťou a aurou (zrakové či senzorické príznaky pred záchvatom). Klastrová bolesť hlavy je najintenzívnejšia z primárnych typov a sústreďuje sa za jedno oko alebo do spánku.

Mapa bolesti hlavy podľa miesta

Lokalizácia bolesti pomáha zúžiť okruh pravdepodobných príčin. Žiadna mapa však nenahrádza vyšetrenie u lekára, pretože ten istý typ bolesti sa môže prejaviť na viacerých miestach a niektoré sekundárne príčiny imitujú obraz bežnej tenznej bolesti.

Bolesť na čele a v prednej časti hlavy

Bolesť čela a prednej časti hlavy je často spojená s tenznou bolesťou hlavy, najmä po dlhých hodinách za obrazovkou, pri zlom držaní krku alebo pri stresových obdobiach. Druhá veľmi častá príčina je sinusitída (zápal prinosových dutín), pri ktorej bolesť pulzuje nad čelom alebo medzi očami a zhoršuje sa pri predklone. Sinusitídu typicky sprevádza upchatý nos, hustý sekrét a citlivosť tváre na tlak.

Bolesť čela môže súvisieť aj s migrénou, najmä jej jednostranným variantom, alebo s namáhaním očí pri nesprávne korigovanom zraku. Ak sa bolesť čela opakuje denne, je vhodné dať si skontrolovať dioptrie a zhodnotiť pracovné prostredie.

Bolesť na temene (vrchu hlavy)

Tupá bolesť na vrchu hlavy býva najčastejšie tenzná. Vzniká pri kombinácii stresu, nedostatku spánku, dehydratácie a zhoršeného držania tela. Bolesť býva opisovaná ako tlak alebo ťažoba, akoby na hlave ležala čiapka.

Bolesť na temene môže byť aj prejavom migrény, najmä u ľudí, ktorí ju majú vo vlastnej rodine. V zriedkavých prípadoch upozorňuje na vysoký krvný tlak alebo na cievne problémy. Náhla, prudká bolesť na vrchu hlavy bez zjavnej príčiny si vždy zaslúži pozornosť, hlavne ak sa objaví prvýkrát v živote alebo ak je výrazne silnejšia než zvyčajné bolesti hlavy.

Bolesť na spánkoch

Spánky sú citlivá oblasť, v ktorej prebiehajú dôležité tepny a dochádza k namáhaniu žuvacieho svalstva. Najčastejšou príčinou bolesti na spánkoch je tenzná bolesť hlavy a migréna. Druhým častým zdrojom je dysfunkcia temporomandibulárneho kĺbu (TMJ, čeľustný kĺb), ktorá sa prejavuje aj pri nočnom škrípaní zubami (bruxizmus).

U ľudí starších než 50 rokov treba myslieť aj na obrovskobunkovú arteritídu (giant cell arteritis, tiež nazývaná temporálna arteritída). Ide o zápal stredných tepien, ktorý sa prejavuje bolesťou spánkov, citlivou a zhrubnutou tepnou pri pohmatu, niekedy zhoršeným videním. Bez liečby hrozí trvalé poškodenie zraku, preto je to stav, ktorý patrí k lekárovi v deň, keď sa objaví.

Bolesť za očami

Bolesť za jedným okom je klasickým príznakom klastrovej bolesti hlavy. Záchvaty trvajú 15 až 180 minút, prichádzajú v sériách niekoľkokrát denne a sprevádza ich slzenie postihnutého oka, sčervenanie spojovky, opuch viečka alebo upchatý nos na tej istej strane. Klastrová bolesť hlavy je vzácna, ale kvôli svojej intenzite sa jej hovorí aj „samovražedná bolesť".

Bolesť za očami môže pochádzať aj z migrény, sinusitídy, namáhania očí alebo zo zápalu zrakového nervu. Náhla bolesť za jedným okom spojená so zhoršením videnia, zúženým zorným poľom alebo silnou nevoľnosťou patrí na pohotovosť, môže ísť o akútny glaukómový záchvat alebo cievny problém.

Bolesť na jednej strane: Ľavá alebo pravá

Bolesť hlavy na jednej strane býva najčastejšie spojená s migrénou. Charakteristická je pulzujúca kvalita bolesti, citlivosť na svetlo, hluk a niekedy aj na pachy, sprevádzaná nevoľnosťou alebo vracaním. Migréna sa môže striedať zo strany na stranu medzi jednotlivými záchvatmi, ale počas jedného záchvatu zostáva typicky na jednej strane.

Vzácnejšími jednostrannými typmi sú hemicrania continua (kontinuálna jednostranná bolesť trvajúca dlhšie než 3 mesiace, citlivá na indometacín) a paroxyzmálna hemikránia. Vždy jednostranná bolesť hlavy, ktorá sa neopakuje na druhej strane a trvá týždne až mesiace, by mala byť konzultovaná s neurológom, pretože niektoré sekundárne príčiny (cievna malformácia, nádor) sa správajú podobne.

Pri sprievodnom závrate a problémoch s rovnováhou si pozrite aj náš článok o najčastejších príčinách točenia hlavy – vestibulárna migréna je častá, ale rozlišuje sa od BPPV.

Veľa ľudí si všimne, že migrénové záchvaty na ľavej alebo pravej strane majú odlišný spúšťač: stres, hormonálny cyklus u žien, určité potraviny (zrelé syry, červené víno, čokoláda, glutaman), zmeny počasia alebo nepravidelný spánok. Vedenie denníka bolesti hlavy minimálne 4 týždne pomáha tieto súvislosti identifikovať a je to prvý krok, ktorý býva odporúčaný v ambulancii pred nasadením preventívnej liečby.

Bolesť v zátylku a od krku

Bolesť v zátylku, ktorá pulzuje alebo „strieľa" smerom dohora a šíri sa od krku, býva typicky cervikogénna (vychádzajúca z krčnej chrbtice) alebo súvisí s okcipitálnou neuralgiou (podráždenie okcipitálnych nervov v zadnej časti hlavy). Veľmi často ide o dôsledok zlého držania tela, dlhého sedenia za počítačom alebo spania v nesprávnej polohe.

Bodavá alebo pichavá bolesť v zátylku, ktorá sa objavuje opakovane a nie je sprevádzaná inými príznakmi, býva neškodná. Existuje aj diagnóza primárna bodavá bolesť hlavy (primary stabbing headache), ktorá sa prejavuje krátkymi sekundovými „pichnutiami" v rôznych miestach hlavy, vrátane zátylku.

Pozor je však namieste, ak sa náhle objaví silná bolesť v zátylku, sprevádzaná stuhnutosťou krku, horúčkou alebo poruchou vedomia. Ide o varovné príznaky meningitídy alebo subarachnoidálneho krvácania – každý z týchto stavov si vyžaduje okamžitú hospitalizáciu.

Bolesť celej hlavy

Difúzna bolesť celej hlavy býva najčastejšie tenzná, niekedy migrenózna. V kontexte vírusového ochorenia (chrípka, akútna respiračná infekcia, COVID-19) je to bežný symptóm, ktorý ustúpi spolu so základným ochorením. Ďalšou častou príčinou je vysadenie kofeínu u ľudí, ktorí ho zvyčajne pijú vo veľkom množstve a zrazu ho z dňa na deň znížia.

Naopak náhla, najsilnejšia bolesť života popisovaná ako „blesk", ktorá vystrelí v priebehu sekúnd a zasiahne celú hlavu, sa volá thunderclap headache (úderová bolesť hlavy). Toto je urgentný stav s podozrením na subarachnoidálne krvácanie a vyžaduje okamžitú pohotovosť, často s vyšetrením CT a lumbálnou punkciou.

Tabuľka: Miesto, pravdepodobné typy, príznaky, kedy spozornieť

Nasledujúca tabuľka je orientačný prehľad. Nie je diagnostickým nástrojom, ale pomáha pomenovať to, čo cítite, a viesť rozhovor s lekárom.

V tabuľke úmyselne neuvádzame všetky vzácne sekundárne diagnózy. Tie sa skrývajú v stĺpci „kedy spozornieť" a sú dôvodom, prečo nezvyčajná bolesť hlavy patrí do rúk lekára aj v prípadoch, keď „len trošku bolí". Pri bolesti hlavy lekár najprv vylučuje varovné príznaky a až potom hľadá najpravdepodobnejšiu príčinu.

Čo pomáha pri bolesti hlavy: Domáce postupy

Pri väčšine epizód tenznej bolesti hlavy a pri ľahkých migrénach pomáhajú jednoduché kroky, ktoré nepotrebujú ani lekáreň.

Hydratácia. Aj mierna dehydratácia je dokumentovaný spúšťač bolesti hlavy. Pohár vody, prípadne dva, je rozumný prvý krok pri akejkoľvek nečakanej bolesti, hlavne ak ste deň zaspali bez raňajok alebo strávili niekoľko hodín v klimatizovanej miestnosti.

Pokoj a tma. Migréna sa zhoršuje pri svetle, hluku a aktivite. Lehnúť si do tmavej tichej miestnosti, zatvoriť oči a dať si chladný obklad na čelo alebo na zátylok pomáha skrátiť záchvat. Pri klastrovej bolesti naopak pacienti pomoc hľadajú v pohybe, ten ich utíši viac než ležanie.

Pri obkladoch platí, že studený obklad na čelo prináša úľavu pri migréne, kým teplý obklad na zátylok pri tenznej bolesti uvoľní stiahnuté svaly. Skúsenosť pacienta býva spoľahlivejšia než teória, ak vám funguje teplý obklad pri migréne, neexistuje dôvod ho meniť. Pri tenznej bolesti môže pomôcť aj malé množstvo kofeínu (zhruba dávka v jednej šálke matcha čaju alebo bežnej kávy) – pôsobí cez blokádu adenozínových receptorov, ktoré sa podieľajú na prenose signálov bolesti a rozširovaní mozgových ciev, a má mierny analgetický efekt. Pri migréne je vzťah kofeínu zložitejší: počas záchvatu malá dávka pomôže, ale pravidelné nadmerné množstvo cez deň migrény spúšťa. Citliví ľudia s migrénou by mali sledovať, ako na nich kofeín pôsobí.

Voľnopredajné analgetiká. Ibuprofén, paracetamol alebo kombinované prípravky pomáhajú pri jednorazovej epizóde. Podľa klasifikácie ICHD-3 sa bolesť hlavy z nadužívania liekov (medication overuse headache, MOH) rozvíja pri opakovanom užívaní OTC analgetík – 15 a viac dní v mesiaci pri paracetamole alebo ibuprofene alebo 10 a viac dní pri kombinovaných preparátoch (s kofeínom, kodeínom) či triptánoch (lieky na migrénu). Ak ich potrebujete častejšie, vytvára sa vlastný kruh: viac liekov, viac bolesti, viac liekov.

NSAID (ibuprofén, naproxén) nie sú vhodné pri vrede, krvácaní, ochorení obličiek či v 3. trimestri tehotenstva. Paracetamol je bezpečnejšou voľbou pre tehotné, ale nesmie sa kombinovať s alkoholom.

Pohyb a strečing krku. Pri tenznej bolesti hlavy je vstávanie od počítača, krátka prechádzka a uvoľňujúce cviky na krk a ramená často účinnejšie než tabletka. Sedavé zamestnanie je jeden z najsilnejších modifikovateľných spúšťačov tenznej bolesti.

Prevencia: Strava, hydratácia, spánok, magnézium, B-komplex

Preventívna stratégia sa netýka jednej liečby, ale životosprávy a niekoľkých konkrétnych mikroživín, ktoré sú pri určitých typoch bolesti hlavy podporené klinickými údajmi. Tehotné a dojčiace ženy by mali pred začatím akéhokoľvek doplnku prediskutovať dávku s gynekológom alebo lekárom – najmä riboflavín v dávke 400 mg, ktorá presahuje bežnú odporúčanú dennú dávku.

Strava, hydratácia a spánok

Pravidelný spánok. Migréna aj tenzná bolesť hlavy reagujú na spánkový rytmus. Príliš málo aj príliš veľa spánku, neskoré ranné víkendové vstávanie a nepravidelný čas chodenia spať patria medzi najčastejšie spúšťače. Cieľom je 7 až 9 hodín každú noc s približne rovnakým časom líhania a vstávania. Praktické tipy pre lepší večerný režim nájdete v texte ako zlepšiť kvalitu spánku prirodzenou cestou.

Vyvážená strava bez veľkých výpadkov. Vynechané jedlá a hypoglykémia (pokles hladiny krvného cukru) spúšťajú bolesť hlavy aj u ľudí, ktorí migrénu nemajú. Pravidelné menšie jedlá s dostatkom bielkovín a komplexných sacharidov stabilizujú hladinu glukózy a uberú jeden z najčastejších spúšťačov.

Hydratácia. Cieľová hodnota býva približne 30 až 35 ml vody na kilogram telesnej hmotnosti, čo pre dospelú ženu zhruba zodpovedá 2 litrom denne, pre dospelého muža asi 2,5 litra. Pri športe, horúčkach alebo v lete je potreba vyššia.

Suplementy s evidenciou pri migréne (magnézium, riboflavín, CoQ10, omega-3)

Magnézium. Americká neurologická asociácia (American Academy of Neurology) zaradila magnézium medzi účinné možnosti preventívnej liečby epizodickej migrény (úroveň dôkazov B). Typická dávka v štúdiách bola 400 až 600 mg elementárneho magnézia denne, najčastejšie vo forme magnézium citrátu alebo magnézium bisglycinátu (chelátu), ktoré sú v črevách lepšie vstrebávané než oxidové formy. Účinok sa typicky prejaví po niekoľkých týždňoch užívania. Vyššie dávky môžu spôsobovať mäkšiu stolicu, čo je neškodný a reverzibilný účinok. Z e-shopu Matchaday je vhodný napríklad magnézium chelát + B6, kompletná ponuka je v kategórii magnézium. Kombinácia s vitamínom B6 zlepšuje vstrebávanie a aj samotná suplementácia B6 sa pri migréne sleduje ako podporná.

B-komplex a riboflavín (B2). Vyššie dávky riboflavínu (vitamínu B2, typicky 400 mg denne) sú medicínsky študovanou preventívnou stratégiou pri migréne. Účinok sa prejaví v priebehu niekoľkých mesiacov. Riboflavín sa nedá predávkovať, prebytočný sa vylúči močom (a často mu farbu zafarbí dožlta, čo je neškodné). Pri pravidelnom užívaní B-komplexu treba čítať obsah, aby denná dávka riboflavínu bola dostatočná na profylaktický efekt.

Koenzým Q10. Suplementácia koenzýmom Q10 v dávke 100 mg trikrát denne (300 mg/deň) je u časti pacientov s migrénou tiež možnosťou preventívnej liečby. Dôkazy sú slabšie ako pri magnéziu a riboflavíne, ale tolerancia je výborná.

Omega-3 mastné kyseliny. Nedávne klinické skúšania ukazujú, že vyššie dávky omega-3 (EPA + DHA) môžu znížiť počet dní s bolesťou hlavy v mesiaci u ľudí s častými migrénami. Detailne sa téme venuje článok omega-3 mastné kyseliny: 10 účinkov, ktoré stoja za pozornosť.

Manažment stresu a ergonómia

Práca so stresom. Nácvik dýchania, pravidelný pohyb, kognitívno-behaviorálna terapia a v niektorých prípadoch akupunktúra znižujú frekvenciu tenznej bolesti aj migrény. Stres je modifikovateľný a u väčšiny pacientov je intervencia na strese účinnejšia ako akýkoľvek doplnok.

Obrazovky a ergonómia. Pravidlo 20-20-20 (každých 20 minút pozrieť sa 20 sekúnd na predmet vzdialený 20 stôp, čo je asi 6 metrov) znižuje únavu očí. Monitor by mal byť v úrovni očí, klávesnica vo výške ramien a sedenie s rovnou chrbticou.

Bližšie sa migréne, jej spúšťačom a možnostiam zvládania venujeme v samostatnom článku migréna: problém komplikujúci každodenný život.

Kedy vyhľadať lekára: Red flags

Pre väčšinu bolestí hlavy platí, že ide o nepríjemný, ale benígny stav. Existuje však zoznam varovných príznakov, ktoré sú v anglosaskej medicíne známe pod skratkou SNOOP (Systemic, Neurologic, Onset, Older, Pattern change). Pri ktoromkoľvek z týchto signálov je namieste kontakt s lekárom, v urgentných prípadoch priamo s pohotovosťou.

• Náhla, najsilnejšia bolesť života (thunderclap headache) v priebehu sekúnd, akoby vás niekto udrel do hlavy. Podozrenie na subarachnoidálne krvácanie.
• Bolesť hlavy s horúčkou a stuhnutosťou krku. Podozrenie na meningitídu alebo encefalitídu, neodkladná hospitalizácia.
• Neurologický deficit: slabosť ruky alebo nohy, porucha reči (dysartria), zhoršené videnie, poruchy rovnováhy, znížená úroveň vedomia, kŕče.
• Prvá silná bolesť hlavy v živote po 50. roku. Treba vylúčiť obrovskobunkovú arteritídu a iné sekundárne príčiny.

Pri všetkých uvedených varovných znakoch volajte 155 (záchranná zdravotná služba) alebo 112, prípadne navštívte najbližšiu pohotovosť. Pri thunderclap headache a podozrení na meningitídu nečakajte – minúty rozhodujú.

Lekára treba aj pri menej dramatických, ale zhoršujúcich sa príznakoch – bolesť, ktorá sa zhoršuje cez týždne, mení charakter (ak migrénu poznáte 20 rokov a zrazu vyzerá inak), prebudí zo spánku, vyskytuje sa po úraze hlavy alebo sa zhoršuje pri kašli, kýchnutí či zmene polohy. Pozornosť si zaslúžia aj bolesti u onkologických pacientov a u ľudí s oslabenou imunitou (HIV, transplantácia, chemoterapia), prípadne bolesti, ktoré sa stupňujú denne týždňami a nereagujú na bežné analgetiká. Tehotné ženy s novou silnou bolesťou – najmä ak je sprevádzaná vzostupom krvného tlaku – by mali okamžite ku gynekológovi alebo na pohotovosť, rovnako ako ženy do 6 týždňov po pôrode.

Dlhodobá bolesť hlavy bez varovných príznakov, ktorá ale citeľne zasahuje do kvality života, tiež patrí do ambulancie. Neurológ má k dispozícii preventívnu liečbu (od magnézia cez betablokátory až po monoklonálne protilátky proti CGRP), ktorá frekvenciu záchvatov znižuje, no vyžaduje cielený výber a sledovanie.

Často kladené otázky

Čo znamená dlhodobá bolesť hlavy a kedy je už chronická?

Bolesť hlavy sa považuje za chronickú, ak trvá viac ako 15 dní v mesiaci po dobu aspoň 3 mesiacov. Najčastejšie ide o chronickú tenznú bolesť hlavy, chronickú migrénu alebo bolesť hlavy z nadužívania liekov. Rozlíšenie patrí neurológovi, terapeutický postup sa medzi týmito troma diagnózami líši.

Čo prezrádza pichanie v hlave?

Krátke, sekundové pichnutia v rôznych miestach hlavy bez sprievodných príznakov sú typicky benígne a v ICHD-3 sú zaradené ako primárna bodavá bolesť hlavy. Ak sa pichanie objavuje opakovane na rovnakom mieste, je sprevádzané citlivosťou pokožky alebo neurologickými príznakmi, alebo trvá dlhšie než pár sekúnd, je vhodné dať si to pozrieť.

Tlak v hlave bez bolesti, čo to môže byť?

Pocit tlaku alebo plnosti v hlave bez ostrej bolesti býva spojený s tenznou bolesťou hlavy, sinusitídou, dehydratáciou alebo úzkosťou. Ak pretrváva týždne, narastá alebo je sprevádzaný neurologickými príznakmi, treba vylúčiť hypertenziu alebo zvýšený vnútrolebečný tlak.

Čo zjesť alebo vypiť pri bolesti hlavy?

Pri akútnej tenznej bolesti pomáha pohár vody, ľahké jedlo s bielkovinou (orechy, jogurt, vajce) a vyvážený nápoj s nízkou dávkou kofeínu. Pri migréne sa naopak vyhýbajte zrelým syrom, čokoláde, červenému vínu a potravinám s glutamanom. Pri dlhodobej prevencii pomáha protizápalová strava bohatá na zeleninu, ovocie, tučné ryby, orechy a celozrnné obilniny. Vynechané jedlo je horšie ako zlý výber jedla.

Pomáha matcha pri bolesti hlavy?

Matcha obsahuje kofeín (asi 30 až 70 mg na šálku) a aminokyselinu L-teanín, ktorá tlmí typické nervózne účinky kofeínu. Ako prvá pomoc pri ľahkej tenznej bolesti je to rozumný nápoj. U ľudí s migrénou citlivou na kofeín ale platí, že akékoľvek pravidelné množstvo kofeínu môže spúšťať záchvaty, takže matcha tu nie je univerzálnym riešením a je vhodné jej príjem sledovať v denníku bolesti hlavy.

Záver

Miesto, kde to bolí, je len jedna z viacerých informácií, podľa ktorých sa bolesť hlavy klasifikuje. Spolu s charakterom bolesti, sprievodnými príznakmi, frekvenciou a spúšťačmi tvorí mapu, ktorá lekárovi pomáha nájsť správnu diagnózu. Pri väčšine epizód platí, že ide o tenznú bolesť alebo migrénu a pomáhajú jednoduché kroky: hydratácia, spánok, pohyb, znižovanie stresu a u časti pacientov aj cielená suplementácia magnéziom, riboflavínom alebo omega-3. Pri varovných príznakoch zo zoznamu vyššie ale neexperimentujte a kontaktujte lekára. Ako vždy v medicíne, lepšie je raz overiť navyše, než raz prehliadnuť.

Zdroje

• International Classification of Headache Disorders, 3rd edition (ICHD-3) – International Headache Society, oficiálna klasifikácia 150+ typov bolestí hlavy.
• Mayo Clinic – Headache: Symptoms & causes – Mayo Clinic, prehľadové informácie o typoch a príčinách bolestí hlavy.
• NHS – Headaches – britská National Health Service, edukačný materiál pre pacientov.
• Holland S et al. (2012) – Evidence-based guideline update: NSAIDs and other complementary treatments for episodic migraine prevention – PubMed PMID: 22529203, American Academy of Neurology, Neurology 2012;78:1346–53. Zaradenie magnézia, riboflavínu a koenzýmu Q10 ako preventívnych intervencií. Pozn.: AAN guideline retired 2015 pre butterbur – magnézium a riboflavín evidence ostávajú platné podľa novších systematic reviews.
• Mayo Clinic – Medication overuse headaches – Mayo Clinic, popis bolesti hlavy z nadužívania liekov.

Disclaimer: Tento článok má edukačný charakter a nenahrádza odbornú lekársku konzultáciu, diagnózu ani liečbu. Pri akýchkoľvek pretrvávajúcich, silných alebo neobvyklých bolestiach hlavy vyhľadajte lekára.